May 9, 2015

Nespútaný.

zdroj: www.images.forwallpaper.com
Pod nohami mu bubnujú vlny. Narážajú do pilierov dreveného móla po ktorom kráča. Za ním kamenná pláž a malebné píniové háje, pred ním len modré nekonečno. More a nebo. Vo vlnách sa hojdá drevená jachta. Lano, ktorým je spojená s mólom prerušuje spojenie. So slnkom v tvári vyráža na korábe slobody, s kormidlom pevne v rukách  v ústrety šírkam a diaľkam pred ním.

Príjemný vánok mu strapatí vlasy, hladí jeho opálené telo a povieva nedbalo zapnutou košeľou. Unáša ho ďaleko od ruchov pobrežia, niekam do stredu vodného sveta. Sám so sebou, nespútaný ako vánok pohrávajúci sa s vodnou hladinou. Má chuť objavovať. Žiadne prekážky na obzore, len sloboda medzi morom a oblohou, medzi pobrežím a neznámom v diaľke.

zdroj: www.picturequotes.info
Celý priestor kam dovidí je len pre neho, pre jeho oči... je jeho voľnosťou. V objatí žblnkotajúceho pokoja na svojej loďke, so svojimi spomienkami, plánmi, so svojou radosťou. Môže sa vybrať kam sa mu zažiada, urobiť čokoľvek mu napadne. Sám rozhodne ako otočí kormidlom. Stiahne plachty na drevenom stožiari a vyhodí lodnú kotvu, ktorá sa stráca v nedohľadných hlbinách. Rozopne košeľu a skočí. Za ňou, do neznámej vody. Pláva tu a tam, preciťuje nádychy a výdychy, pohyby vlastného tela. Voda ho nadnáša, odľahčuje, navodzuje stav beztiaže. Ťažší ako vzduch, ako voda a predsa ľahší ako pierko. Po chvíľkach bláznenia sa s vlnami dopláva k schodíkom loďky a vyštverá sa na palubu. Uľahne na ležadlo a sleduje rýchlo meniace sa takmer priehľadné mraky z ktorých tvarmi sa neustále pohráva vietor. Pospevuje si melódiu, ktorá sa mu práve vynára v hlave. Teší sa na večer. Hneď ako zakotví, zahrá si ju na prvom klavíri, ktorý mu padne do náručia. Dá si k nej lahodný horký drink a bude z neho pôžitkársky usrkávať so všetkým časom a pohodou sveta. Nespútaná myseľ mu skáče z myšlienky na myšlienku. Hrá sa so slovíčkami, ovláda ich, formuje, rozumie im. Raz z nich tvaruje poéziu, inokedy nimi pochytá kúsky reality. Niekedy nimi hrá na body, niekedy ostanú len pre jeho interiéry, niekedy zanechá odtlačky na papieri, aby ostatným ponechal ilúziu, že ho usvedčili z toho, kým je. Nedá sa uchytiť ani spútať, nerozumie vábeniu zlatých klietok ani závorám na hraniciach.

1907 - Pine
Jeho záujem náhle upútala malá zelená bodka kdesi takmer za horizontom. Vietor sa oprel do plachiet a on si užíva ako trup lode rozráža rozvlnenú hladinu. Čajky dosadajúce na kormu oznamujú, že už je blízko. Bodka sa s pribúdajúcimi míľami mení na malý zelený ostrov obrastený stredomorskými píniami. Ich koruny bičované vetrom rastú do jednej strany. Vôňa rozohriatého dreva a ihličia sa nesie už z diaľky ponad vodnú hladinu. Už je celkom blízko, na dohľad. Zastaví a chvíľu pozoruje, potom stočí kormidlo iným smerom a venuje sa svojim myšlienkam... 

...byť nespútaný, držať kormidlo vo svojich rukách a nenechať sa len niesť prúdmi a okolnosťami.


No comments:

Post a Comment

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...