Na ex.

zdroj: www.vk.com

Život na teba volá. Poď ma žiť. Poď sa hrať. Do dažďa. Nemusíš postaviť dom ani zasadiť strom. Odhoď všetko zväzujúce, čo ťa ťahá nadol a poď ma žiť. Bláznivo, hekticky.. Spálim ťa v ohni, zabodnem do zeme, opláchnem vodou a vystrelím do vzduchu. Som piata esencia, ak ti nestačia štyri. Rýchle auto, plná nádrž, mesto, hustý teplý dážď kropí kapotu. Cesta je tvoja. Zaradíš rýchlosť, na tele cítiš vibrácie z reproduktorov. Noha na plyn. Adrenalín. Z bodiek pomĺčky. To, čo bolo rozmazané je zrazu jasné, rýchle a šialené. 

Feu Follet. Bludička.

Vybral sa cez kopec. Cez les, ktorý tak dobre poznal. Unesený chvíľkou nepozornosti zišiel zo zabehnutých chodníčkov a ocitol sa v starom čarovnom sade ukrytom na konci lesa. Tam, kde stromy ustupujú močiarom, kvitnú rozprávajúce kvety a potôčik tečie hore dolinou. Vedie k nemu mnoho ciest, von iba jediná. Je polnoc a koruny stromov sú už pomaly vrastené do tmy.  Mesiac a hviezdy akoby dnes ani nevyšli. Sedí v tom tichu a pozerá sa na mihotavý plameň ohňa odrážajúci sa nad hladinou pokojného jazierka. Ohnisko vonia čerstvým popolom nad ktorým rozťahuje svoje krídla vánok a začína maľovať siluetu bludičky. Tak nádherné vábivé svetlo. Nedokáže odolať. Odhodlaný následovať ju vykročí, ale jeho oči zbadajú ako sa na opačnom konci vynára z noci ďalšia bludička, rovnako krásna. Obe ukazujú cesty, ktorými sa vydať. Najradšej by sa rozbehol na oba smery, ale poznáte to. Bludičky sú zradné. Nikdy neviete ako to skončí, ktorá vám ukáže cestu vedúcu k pokladu a ktorá bránu do pekiel. Mnoho duší stratených, zopár spasených. Musí sa rozhodnúť, ktorej uveriť. Lenže, kto má kľúč?

Pre Červenú.

zdroj: www.melinhannah.blogg.se

Večer bol vrcholom spoločenskej sezóny. Nebolo ťažké nakŕmiť sa krásou. Nepriehľadnuteľné róby, honosné lustre, koberce, zrkadlá, závesy. Na stenách vzácne obrazy, na ženách drahé šperky. Nablýskaná rutina plesu až do momentu, kým ju zbadal ako tam stojí obklopená všetkou tou pompéznosťou a s aurou elegancie nakláňa výrazné lícne kosti k červenému s prívlastkom. Podišiel k baru, aby prehodil zopár slov so známymi a odbavil povinné spoločenské jazdy. Krúžiac pohárom s pár kvapkami koňaku, bez premýšľania, akosi automaticky odpovedal na otázky. Jeho oči a myšlienky odbiehali smerom k skupinke naľavo od neho. Sedela chrbtom k nemu a on pocítil nutkanie vidieť jej do tváre a prezrieť si ju viac z blízka. Kopol do seba posledné kvapky a vyštartoval požiadať o tanec. Usmiala sa, pozdvihla ruku a nechala sa odprevadiť na improvizované randezvous.

Dobre okorenený život.

Aké to je postaviť sa mimo radu? Žijeme si svoje životy ako vládzeme a vieme. Produkujeme haldy nápadov, ktoré sú ničím ak im nedarujeme život. Ale ruku na srdce, koľkí máme gule postaviť sa na okraj a skočiť? Vždycky sme príliš mladí, príliš starí, príliš neskúsení, príliš zaneprázdnení...proste príliš. No sú ľudia, čo majú limity a hranice úplne inde. Začína to mydlom. A ako múdrosť vraví, za všetkým hľadaj ženu. Na svojich rande s parfémami nachádzam fascinujúcu bytosť, ktorá nehrá hru „aha, ja to viem tiež“, ale razí vlastné pravidlá. Životaschopná žena, žena s názorom, Evka Škovranová. Drina, šťastie, talent, húževnatosť... lampa svieti dlho do noci. Rodí sa parfémová značka, dostáva číslo namiesto mena a symbol urodzeného pôvodu. Rodí sa 1907 okorenená mystikou heraldiky Fleur de lis. Stáva sa míľnikom, revolúciou a malým zázrakom. Rodí sa totiž na mieste, kde parfémové slnko príliš nesvieti. V Košiciach. No malé bábo poznajú už aj vyberané kruhy Mekky parfémov, Paríža.