Vyskúšali sme pre Vás #6 Hruškové potešenia.

Rád sa v nej ocitnem, rád sa ňou pokochám, rád si aj ušpiním ruky. Záhrada. Nakŕmi svojim ovocím telo aj dušu. O jej daroch môžeme uvažovať nielen z pohľadu potravy, ale môžeme  vzdať hold jej ovociu aj v inej perspektíve. Také hrušky. Čerstvé, korenené, sušené, tekuté... Alebo varené? Hmm? S kopčekom vanilkovej zmrzliny. Od Offenbachovej operety až na stôl francúzskych reštaurácií.

Klopkajúce lodičky.

Pozerá na mňa? Tými krásnymi očami? Pýtam sa sám seba. Sedím a ona prechádza okolo. Noha pred nohu klopká vysokými opätkami o chodník. Nedá sa nepočuť, nedá sa nevidieť. Potešenie pre oko, ťažkosti pre dušu. Ladne krúži bokmi. Slovami klasika „ako stvorená na materstvo a veci s tým súvisiace.“ Naše pohľady sa stretli a ja prisahám, že som videl letieť iskru. Jej malý nevinný úsmev na perách testoval môj bod varu. Žiarivá viac ako neóny pútačov. Ovládla ma príroda.

Atramentové srdce.

Medzi policami plnými kníh, na mieste, kde stretávame svojich hrdinov sa pohojdáva plameň sviečok. Na starom drevenom stole je kalamár s atramentom, fľaša rumu, zopár papierov a drobností. Prst pretáča stranu suchého zažltnutého listu starej knihy. V šere izby, medzi svetlom a tmou sa zaleskne pohár s rumom. Potetovaný muž sedí v kresle s očami uprenými do papiera, popíja a fajčí fajku. Dym kreslí v priestore vzory, akoby predstavoval určitú reč. Akoby sa prihováral predstavivosti, hypnotizoval myseľ snažiac sa ponúknuť jej iný svet. Sladkastý dym stúpa z fajky až sa nakoniec rozplynie v nejasnom oblaku, ktorý nemá kam uniknúť a tak sa vpíja a prestupuje všetkým naokolo. Knihy v jeho zbierke pomaly nasávajú tú vôňu do seba a spájajú ju s vôňou atramentu a papiera.

Vyskúšali sme pre Vás #5 Dedičstvo Afroditiných sĺz.

V 18. storočí  Chateaubriand o perlorodke napísal, že je plodom nebies, ktorá žije len z nebeského nektáru aby porodila perlu, ako dôkaz, ako stopu nebeskej činnosti vo fyzickom zrodení. Keď sa pozriem na flakóny parfémového tria „Legacy“ (dedičstvo) musím uznať, že na tom niečo bude. Nádherná hra farieb na perleťovom povrchu je pastvou pre oko. Minimalista by to mohol nazvať gýčom, nostalgická zasnívaná duša pravým umením. Tak či onak, hodnota práce ľudských rúk je tu zjavná a obdivuhodná.