Slnko zapadne, ostane len teplý
vzduch a rozpálený kameň domov a ulíc. Chodníky menia svoje angažmá, už nevedú
do práce, už po nich kráča tma. Klopkajú po nich nočné krásky, romantici, opilci,
zvodcovia, budúce aj bývalé lásky... Keď sa zažnú pouličné lampy a šero vnorí
sa do kútov, ratanové kreslá vítajú svojich hostí a ovocie noci vyberá sa z pod
pultov. Opálené nohy a odhalené ramená, tetovania na kotníkoch, mužské
dlane na ženských kolenách. Rúže otisnuté na lemoch pohárov, deň sa skončil,
lekárky sú bez pláštov, sudcovia bez talárov. Páry držiace sa za ruku, v parku
mladík bozkáva mladú žabku v rozpuku. Šaty, ktoré dýchajú v letnom
vánku, spomienky do zbierky, pôžitky noci a nedostatok spánku. Ožívajú
príbehy nočných ulíc, s nimi ľudia, ktorých láka zábava a diktuje im chtíč.
Plnia sa terasy, poháre, popolníky a sny... v kolotoči nočných svetiel, závanov
parfémov a zhasnutej oblohy. Po súmraku počuť iný tlkot, iné tóny a hlasy,
ulica sa mení, z opustených chodníkov sú zrazu nočné trasy. Začína sa noc, náš
opačný vesmír, tá noc, cez ktorú sa nespí.
May 27, 2017
May 21, 2017
Sila, balans a kontrola.
Strom. Vždy jednou stranou vrastený
do zeme a tou druhou pomyselne do oblohy. Aký koreň, taká koruna. Ako
rastie, rozpína do všetkých smerov a ohýba sa s každým poryvom vetra.
Prispôsobí sa ak veľmi treba, ale nedá sa úplne. Má svoju hlavu, svoj smer,
bude bojovať o to, aby sa dostal čo najvyššie. Je trpezlivý
a vyrtvalý. Aj keď bude mať po búrkach niektoré vetvy zlomené, niektoré mu
naopak zosilnejú a niektoré zmenia smer. Narástú mu silnejšie korene, aby
sa udržal vo vetre. Vo svojich letokruhoch na nič nezabudne. Či bolo dobre, či bolo
zle, aký bol rok a či bola tuhá zima... bude rásť ďalej, raz rýchlejšie,
raz pomalšie, no nezastaví sa. Show must go on. Ako gladiátor prírody, ktorý
napriek všetkej nerovnováhe a nepriazni bude bojovať o svoju šancu
rásť.
May 7, 2017
Trúfalá...
Neviem čo všetko dostávajú
milenky do daru dnes, ale kedysi vedeli výmenou za svoju spoločnosť a nehu
prísť k slušnému majetku a postaveniu. Mať milenku patrilo
v minulosti k takmer až spoločenskému bontónu majetných a vládnucich
vrstiev. Vedelo sa o tom, tolerovalo sa to a keďže sa milenky pohybovali
v okolí najmocnejších mužov, mali vplyv a neraz písali dejiny. Pripomína
mi to jeden vtip ako sa zveruje jedna dáma druhej: môj muž chodí raz týždenne
do bordelu, ale inač je mi verný. Druhá príde domov a osočí sa na manžela:
aj ty chodíš do bordelu? Áno, odpovie nesmelo muž. Chválabohu, už som sa
zľakla, že my na to nemáme. Nerobme si ilúzie. Aj kráľovné mali svojich
milencov. A nie málo. Stačí si prečítať knihu „V posteliach kráľovien“
a bude vám jasné, že nežné pohlavie vo svojich avantúrach v ničom
nezaostávalo za svojimi mužskými náprotivkami.
Subscribe to:
Posts (Atom)